EUROactivity

Európskymi mestami kultúry pre rok 2012 sú Guimaraes a Maribor

Severopotugalské mesto Guimaraes a druhé najväčšie slovinské mesto Maribor sú na celý rok 2012 nositeľmi titulu Európske hlavné mesto kultúry. Podľa oznámenia Európskej komisie majú obe mestá pripravený bohatý program počas celého roka. Oficiálny program sa začne v Maribore už 13. januára a v Guimaraesi 21. januára. V Maribore sa začne hudbou, divadlom a tanečnými vystúpeniami. V priebehu roka organizátori naplánovali kombináciu tradičných a inovatívnych prístupov od karnevalu po súťažné tancovanie. Cieľovou skupinou bude predovšetkým mladé publikum. Guimaraes začne divadlom pod holým nebom a mulitmediálnou šou. "Obe mestá pripravili bohatý kultúrny program na celý rok, ktorý je výzvou pre domácich obyvateľov a spestrením pre návštevníkov," povedala európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosťa Mládež Androulla Vassiliouvá. Titul Európske hlavné mesto kultúry je pre obe mestá aj v ťažkých časoch ekonomickej krízy výbornou príležitosťou prispieť k trvalo udržateľnému rastu prostredníctvom kultúry, nárastu cestovného ruchu a vytvárania nových pracovných príležitostí. Náklady na kultúrne a sprievodné akcie sú financované mestskými samosprávami a z rozpočtu členských štátov. Európska komisia na tieto účely každému mestu udelila grant vo výške 1,5 milióna eur. Mestá si titul spravidla držia jeden rok. Počas tohto roku robia všetko preto, aby svetu ukázali európske kultúrne bohatstvo a diverzitu, čo by sa malo odraziť aj na ich príjmoch z turizmu. Kultúrny program musí spĺňať tri kritéria: musí zdôrazňovať európsky rozmer, pritiahnúť verejnú pozornosť a musí byť integrálnou súčasťou kultúrneho a sociálneho dedičstva mesta. V roku 2013 sa európskymi centrami kultúry stanú Košice a Marseille - Provence na juhu Francúzska. V polovici decembra predstavil umelecký riaditeľ Košice 2013, n.o. Vladimír Beskid programové línie na roky 2012 a 2013. Program pozostáva z 25 kľúčových, takmer sedemdesiat významných podujatí a stovky sprievodných. Informuje o tom oficiálna stránka Košice2013. „Hlavnou úlohou bolo zostaviť vyrovnaný program, v ktorom by boli zahrnuté všetky oblasti kultúry a postaviť štruktúru, ktorá by definovala základný tvar značky Košice 2013. Popri programovej náplni považujeme za dôležitú aj oblasť kreatívnej ekonomiky, rezidencií a komunitných projektov," povedal V. Beskid. Zdroj: Euractiv.sk
ďalej  >

Grécko musí vrátiť dotácie pre farmárov

Spôsob, akým grécka vláda dotovala svojich farmárov, nebol v súlade s európskou legislatívou. Krajina bude musieť vrátiť 425 miliónov eur, informoval hovorca Európskej komisie. Kedy presne majú farmári vrátiť peniaze, sa rozhodne až po tom, ako Komisia zverejní svoje rozhodnutie v úradnom vestníku, spresnil jej hovorca. „Je na Grécku, aby rozhodlo, ako peniaze vráti,“ odpovedal na otázku, či bude štát vymáhať peniaze od farmárov. Farmári získali pomoc po niekoľko týždňovej blokáde hraničného priechodu s Bulharskom a odrezaním hlavných ciest z Atén na začiatku roku 2009. Požadovali vtedy daňové úľavy a dotácie ako kompenzáciu za pokles svetovej ekonomiky. Už v čase, keď vláda balíček schvaľovala, grécke média poukazovali na porušenie európskych pravidiel o štátnej pomoci a uťahovali si z vlády, že nedokáže získať povolenie od Bruselu. „Európska únia s tým nemá žiadny problém“, povedal vtedy minister poľnohospodárstva Sotiris Hatzgakis. „Snažil som sa spojiť s komisárkou, ale nedvíhala mi telefón.“ V inkriminovanom čase bola komisárkou pre poľnohospodárstvo Mariann Fisher Boelová. Hatzigakis skončil ako minister v novembri 2011, keď ho z vládnej strany „Nová demokracia“ vylúčil jej predseda Antonis Samaras. Poľnohospodársky sektor v Grécku je jeden z najväčších v EÚ v pomere k veľkosti gréckej ekonomiky. Za poslednú dekádu sa však výrazne zmenšil a z väčšiny ho tvoria malí farmári, ktorí sú závislí na európskych dotáciach a minimálnych cenách. Farmári trpia, podobne ako zvyšok gréckej populácie, 5 rokov trvajúcou ekonomickou krízou. Akýkoľvek pokus vziať im dotácie, by sa odrazil na výsledku volieb, ktoré majú byť ešte v prvej polovici tohto roku. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

VFR 2014-2020: Slovensko vie, čo nechce

Slovensko sfinalizovalo svoju pozíciu k európskemu rozpočtu. Oficiálne stanovisko odobrila vláda. Vláda Slovenskej republiky schválila na stredajšom zasadnutí návrh rámcovej pozície SR k rokovaniam o viacročnom finančnom rámci (VFR) Európskej únie na roky 2013 až 2020. Väčšina z pozícií k jednotlivým častiam bola neoficiálne známa už skôr a prezentovaná na odborných fórach v Bratislave či Banskej Bystrici. Oficiálna pozícia je mandátom slovenských zástupcov na rokovania pracovných skupín, Coreperu, Rád ministrov a Európskej rady. Jednou z nosných oblastí pre Slovensko je politika súdržnosti. Kohézne výdavky majú byť podľa SR naďalej orientované na menej rozvinuté regióny a členské štáty. Leitmotívmi pozície sú aj podpora konkurencieschopnosti a efektívnosť a transparentnosť zdrojov európskeho rozpočtu. SR podporuje zachovanie súčasného sedemročného rozpočtového obdobia. Päťročné obdobie, ktoré sa zvažovalo považujeme za príliš krátke s ohľadom na trvanie negociácií (asi 2 roky) a finančnú predvídateľnosť. Politika súdržnosti si má podľa slovenskej pozície ideálne zachovať samostatnú podkapitolu bez možnosti presunov na iné výdavkové tituly. Alokácia navrhovaná Komisiou pre novú kategóriu tzv. „prechodných regiónov“ sa Slovensku javí vysoká a odčerpávajúca zdroje pre menej rozvinuté regióny. Flexibilitu sa budeme snažiť presadiť do nástrojov pre regióny hlavného mesta z vnútroregionálnymi disparitami a niektorými problémami typickými pre menej rozvinuté regióny. Kľúčové je pre Slovensko zachovať oprávnenosť návratu DPH pri čerpaní prostriedkov z európskych fondov, pretože to znižuje spoluúčasť na strane neplatcov DPH a z národných verejných zdrojov. Zachovať chceme aj súčasnú úroveň spoluúčasti na projektoch ako takej. Podľa očakávaní nesúhlasíme ani so zvyšovaním podielu Európskeho sociálneho fondu na celkovej alokácii pre Slovensko, pretože by to podľa vlády malo za následok obmedzenie zdrojov pre infraštruktúre projekty, čo je z pohľadu vlády pre konkurencieschopnosť kľúčové. Bojíme sa skomplikovania systému financovania nadnárodnej infraštruktúry cez nový nástroj Connecting Europe, keďže by mal obsahovať zdieľané a centrálneho riadenia a teda rôzne pravidlá pre záväzky v rámci rovnakého programu. SR bude podporovať zvýšenie environmentálne orientovaných výdavkov EÚ rozpočtu, zníženie historických rozdielov v priamych platbách v spoločnej poľnohospodárskej politike, bez zavádzania národného spolufinancovania. Problém máme s obmedzovaním platieb pre veľké farmy, ktoré na Slovensku historicky prevládajú po bývalých jednotných roľníckych družstvách. Naviazať prúdenie rozpočtových zdrojov na dodržiavanie zodpovednej rozpočtovej a fiškálnej politiky SR neodmieta, trvá ale na tom, že takáto podmienenosť musí byť aplikovaná rovnovážne a proporčne na všetkých. Na príjmovej strane podporuje odstránenie súčasného vlastného zdroja založenom na DPH, kvôli komplikovanosti výpočtu. Zavedeniu nových vlastných zdrojov sa Slovensko nebráni trvá ale na posúdení finančných dopadov a potreby miery harmonizácie na úrovni členských štátov. Slovensko aj v kontexte národného programu Minerva 2.0 súhlasí s koncentráciou zdrojov a vznikom spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie. Rezervy konštatuje v miere čerpania zdrojov,  ktorá aktuálne podľa vlády neprináša návratnosti vložených zdrojov, ktorými SR prispieva na financovanie tejto kapitoly rozpočtu. Európska komisia v rozpočtovom výhľade navrhuje zvýšenie národného spolufinancovania odstavenia JE V1, čo je záväzok SR vyplývajúci z Prístupovej zmluvy. Slovensko sa bude snažiť lobovať za zachovanie jeho súčasnej „primeranej“ úrovne. Slovensko zdôrazňuje sústredenosť pozornosti a s tým súvisiacich výdavkov EÚ rozpočtu na najbližšie susedstvo a západný Balkán. Podporujeme „mierny nárast prostriedkov“ na kapitolu Globálna Európa. Európska komisia navrhuje zmeniť kľúč financovania mimorozpočtového Európskeho fondu pre rozvoj administrujúceho rozvojovú pomoc, ktorú EÚ poskytuje tretím krajinám. Kým dnes je náš podiel 0,21 % z celkového rozpočtu fondu, ak by sa prijal návrh Komisie a fond by bol financovaný rovnakým kľúčom ako európsky rozpočet, príspevok Slovenska by sa zvýšil niekoľkonásobne. S tým Slovensko nesúhlasí, no podporuje zachovanie  EDF mimo rozpočtového rámca. Finálna dohoda o viacročnom finančnom rámci sa očakáva do konca cyperského predsedníctva v druhej polovici roku 2012. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

IT spoločnosti vítajú program Horizont 2020

Európska komisia rozbieha nový výskumný program pod názvom Horizont 2020. Maire Geoghan-Quinnová, eurokomisárka pre výskum, inováciu a vedu, sa preň snaží získať podporu aj IT gigantov - Googlu a Microsoftu. Európska komisia si myslí, že nový plán má potenciál podporiť hospodársky rast. Verí, že nadnárodné spoločnosti by jej mohli pomôcť presvedčiť členské štáty o užitočnosti tohto programu. Eurokomisárka sa s predstaviteľmi Google a Microsoft teda stretla na Konvente o inovácii v Bruseli. Pracovné podmienky sú v IT firmách na výbornej úrovní Geoghan-Quinnová vyzdvihla pracovné podmienky na pobočke Google v Írsku. Podľa jej slov ešte nikdy nevidela toľko ľudí, ktorí „sú šťastní, že sú v práci“. S Ericom Schmidtom, výkonným predsedom Google, sa eurokomisárka rozprávala o spôsobe ako čo najefektívnejšie podať nový program Horizont 2020 občanom EÚ. Podľa Schmidta je momentálne najúčinnejší spôsob práve počítačové mračno (cloud computing). Prostredníctvom tohto systému sa môže Komisia „rozprávať s ľuďmi priamo a pýtať sa ich správne otázky“. Schmidt a eurokomisárka sa zhovárali aj o faktoroch, ktoré Google ovplyvňujú v ich investičných rozhodnutiach. Schmidt najprv zdôraznil, že na prvom mieste je Ázia a Latinská Amerika. Potom však vyzdvihol aj Európske univerzity výskumného typu. „Máme tu [v Európe] tisíce inžinierov. Váš model dokazuje, že toto môže fungovať aj inde v Európe,“ povedal. Microsoft: výskum prináša pracovné miesta „Myslím si, že neexistuje iný spôsob ako vyriešiť [problémy spoločnosti] bez toho, aby sme investovali do základného výskumu,“ povedal Craig Mundie, vedúci pre stratégiu a výskum v Microsofte. Podľa Mundieho by mal byť výskum jednou z priorít národných vlád. K programu Horizont 2020 sa taktiež stavia kladne. Dodal však, že výskumné projekty by sa mohli viac orientovať na partnerstvá s biznisom. Podpora týchto dvoch spoločností pre projekt Komisie niektorých možno prekvapí. Obidve firmy mali s Komisiou v poslednej dobe spory. Microsoft už v minulosti dostal pokutu za monopolné praktiky, zatiaľ čo prípad Google sa práve prešetruje. Zdroj:EurActiv.sk
ďalej  >