EUROactivity

EÚ chce zverejniť zoznam zneužívateľov eurofondov

Členovia Európskeho parlamentu tento rok odsúhlasili správu, ktorá Komisii odporúča, aby zlepšila transparentnosť financovania z prostriedkov EÚ. Jej súčasťou by malo byť zverejnenie mien ľudí, ktorí zneužívajú alebo podvádzajú pri eurofondoch. Správu, ktorej návrh vytvoril grécky europoslanec Michail Tremopoulos, tento utorok (15. júna) na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu schválila veľká väčšina členov Parlamentu. Dokument sa pravdepodobne stane predmetom diskusií aj v rámci Komisie, ktorá v súčasnosti uvažuje o reforme regionálnej politiky v nasledujúcom programovom období rokov 2014 až 2020. V súčasnosti existuje príliš veľa interpretácií Európskej iniciatívy v oblasti transparentnosti (ETI) medzi jednotlivými členskými štátmi a regionálnymi úradmi, uvádza správa. Podľa dokumentu je príčinou najmä „relatívne voľný legislatívny rámec“ týkajúci sa zverejňovania údajov o príjemcov eurofondov. Tremopoulos zároveň poznamenal, že Komisia už spravila viacero pozitívnych krokov, ktoré majú zabezpečiť väčšiu transparentnosť celého procesu a zosúladiť celú sieť mechanizmov regionálnej politiky s ETI. Grécky europoslanec ako príklad vyzdvihol interaktívne mapy uverejnené na stránke generálneho riaditeľstva EK pre regionálnu politiku, ktoré uvádzajú internetové linky k zoznamom príjemcov eurofondov v každom regióne EÚ. Poznamenal však, že členské štáty EÚ a regióny by mali tieto mapy viac propagovať a aj napriek ich existencii je „pre tých, ktorí sa o tieto informácie zaujímajú extrémne náročné zistiť ako sa využívajú verejné prostriedky“. Viac do hĺbky Prvým krokom na vyriešenie tohto problému je ísť do ešte väčších detailov pri zverejňovaní prijímateľov fondov a typov projektov, ktoré prostriedky získali, uvádza správa. Zároveň je treba zlepšiť ich obsah a odkomunikovanie, povedal Tremopoulos. Dôležité je v tomto ohľade najmä uvádzanie detailov o mieste projektu, popis zainteresovaných partnerov a sumár aktivít. V mnohých prípadoch sa stáva, že zodpovedné úrady v regióne aj majú záujem na zvyšovaní transparentnosti, ale im chýba dostatočný počet zamestnancov, či vedomostí, aby tak urobili, uvádza správa. Výsledkom je, že ak Komisia požaduje, aby zodpovedné úrady poskytli dodatočné informácie, Brusel musí regiónom poskytnúť technickú podporu- napríklad pomocou workshopov za účasti predstaviteľom Komisie a zamestnancov miestnych/ regionálnych úradov zodpovedných za manažovanie štrukturálnych fondov, či pomocou vydávania konkrétnych príručiek. Zoznam hanby Jednou z najzaujímavejších inovácií, ktoré dokument ponúka, že zverejnenie zoznamu prípadov zneužitia eurofondov v rámci EÚ, najmä však v nových členských krajinách ako sú  Bulharsko či  Rumunsko. Zoznam hanby, najmä „ak je do prípadu zapojený aj vládny hráč“ zaistí „vysoké štandardy kredibility a zodpovednosti, najmä tvárou v tvár európskej verejnosti,“ uvádza Tremopoulos. Podľa správy „umožní zverejnenie fondov EÚ fondov účasť verejnosti na zmysluplnej debate o tom, ako sa míňajú verejné prostriedky, čo je nevyhnutné pre fungujúce demokracie“. Zdroj: EurActiv.sk  
ďalej  >

Regióny uzatvárajú „klimatickú alianciu“ s podnikmi

Regionálne vlády plánujú v spolupráci s podnikmi naďalej zavádzať do praxe nízkouhlíkové technológie, a to aj v prípade, že sa nepodarí uzavrieť celosvetovú dohodu o znížení emisií skleníkových plynov. Tento návrh zaznel na prebiehajúcej dvojtýždňovej klimatickej diskusii v nemeckom Bonne. Cieľom diskusie, ktorá začala 31. mája je napredovať smerom k dosiahnutiu klimatickej dohody po tom, čo sa tento zámer nepodarilo naplniť na Kodaňskej klimatickej konferencii minulý december. Ministrov a predstaviteľov 15 regionálnych vlád z celého sveta spojila Klimatická skupina, v ktorej diskutovali o spôsoboch ako udržať klimatické zmeny na uzde s vedúcimi spoločnosťami a Yvom de Boer, odchádzajúcim šéfom sekretariátu OSN pre klímu (UNFCCC). Regionálni lídri podčiarkli úlohu miest a regiónov ako „laboratórií nízkouhlíkových technológií“ a dodali, že podľa nich sa bude musieť 50 až 80 percent všetkej činnosti potrebnej na zastavenie klimatických zmien odohrať práve v mestách a regiónoch. Konferencia tak stavia na podobnom stretnutí ešte počas Kodanskej klimatickej konferencii, kde lídri podčiarkli potrebu jednať na regionálnej úrovni. Podobné stretnutie sa uskutoční aj pred klimatickou konferenciou v Kankúne na konci roka, a jej cieľom bude preskúmať pokrok v tejto oblasti. Kľúčové nízkouhlíkové technológie, ktoré sa majú používať v regiónoch zahŕňajú elektrické vozidlá, LED svietidlá, obnoviteľná energia, manažment odpadov, či inteligentné elektroenergetické siete (smart grids). De Boer zdôraznil, že sú to práve podniky a vlády na úrovni regiónov a miest, ktoré sú v prednej línii vývoja a zavádzania týchto technológií. „Ich vodcovstvo, založené na predošlých skúsenostiach, ponúka vládam jasné prípadové štúdie o tom, čo funguje v praxi, a ich nové nápady sú kľúčové na stimulovanie investícií a inovácií,“ povedal. Výkonný riaditeľ Klimatickej skupiny Steve Howard vyjadril nádej, že mesiace, ktoré ostávajú do konferencie v Kankúne odštartujú „preteky“ medzi všetkými úrovňami vlád v oblasti zavádzania pokrokových zmien smerom k nízkouhlíkovej ekonomike. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

Najvzdialenejšie regióny žiadajú ústupky

Politickí lídri z najvzdialenejších regiónov tvrdia, že potrebujú stratégie šité priamo na mieru a výnimku pri plnení mnohých kľúčových stratégií EÚ. Tieto názory zazneli na minulotýždňovej konferencii v Bruseli, na ktorej sa zúčastnili aj eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier a eurokomisár pre regióny Johannes Hahn. Dvojdňové fórum pod záštitou španielskeho predsedníctva bolo prvé svojho druhu a jeho delegáti cestovali na stretnutie až z takých vzdialených miest ako Južná Amerika (Guyana), či Indický oceán (Réunion), aby tak predstavili svoje požiadavky kľúčovým hráčom v rámci EÚ. Stretnutia sa zúčastnil aj francúzsky eurokomisár pre vnútorné záležitosti Michel Barnier, ktorý sa ponáhľal z veľmi dôležitého stretnutia EÚ ohľadne regulácie bánk len aby predniesol na stretnutí svoj prejav. Zástupcovia, ktorí sa rozprávali s EurActiv, prezradili, že Barnier bol prinútený prísť a reprezentovať francúzske záujmy vzhľadom na to, že šesť z deviatich najvzdialenejších regiónov je francúzskych. Barnier však naopak povedal, že ma dlhotrvajúce pevné puto s týmito vzdialenými perifériami, a to nielen ako bývalý eurokomisár pre regionálnu politiku, ale aj ako tvrdý zástanca článku 349 Lisabonskej zmluvy, ktorá priznáva najvzdialenejším regiónom špeciálne postavenie. Sám eurokomisár pre regióny Johannes Hahn Bariera opísal ako „odborníka a priateľa“ týchto deviatich regiónov. Najviac postihnuté krízov Barnier vo svojom prejave uviedol, že tieto časy sú obzvlášť ťažké pre najvzdialenejšie regióny, keďže ich naplno zasiahla kríza- čo zúčastnení z daných deviatich regiónov viac krát zopakovali. Francúzsky komisár zároveň podčiarkol niekoľko kľúčových faktorov, ktoré by potenciálne mohli zabrzdiť súčasný prebiehajúci rozvoj regiónov. Tie v sebe zahrňujú revíziu rozpočtu EÚ, ktorý by mohol byť „tvrdo“ proti najvzdialenejším regiónom, pokiaľ sa im nepodarí si zachovať rovnakú úroveň financovania z EÚ. Navyše, pre tieto regióny je v rozšírenej EÚ čoraz ťažšie si zabezpečiť, aby bolo počuť ich hlas- vezmúc do úvahy, že ich reprezentujú tri z 27 členských štátov EÚ, pričom predtým to boli tri z 15 členských štátov. Barnier tiež regióny uistil, že majú za sebou troch „veľmi vplyvných“ ľudí- okrem neho aj španielskeho eurokomisára pre hospodársku súťaž Joaquin Almunia, či portugalského predsedu Komisie José Manuela Barrosa. Posledný menovaný už naznačil, že „si je týchto záležitostí plne vedomí“ a dodal pre regióny: „Môžete sa na mňa spoľahnúť.“ Výnimky a oslobodenia Politickí predstavitelia z najvzdialenejších regiónov zdôraznili niekoľko svojich požiadaviek, najmä že chcú byť vyňatí z určitých EÚ stratégií. Predseda Regionálnej rady Guyany Rodolphe Alexandre priamo povedal, že prostriedky vyčlenené na regionálne financovanie pracujú proti najvzdialenejším regiónom a predstavujú preto pre nich „hlavný zdroj obáv“. Dodal, že v prípade týchto regiónov by mala Komisia brať ako prioritu investície do infraštruktúry, ktorá v mnohých týchto regiónoch ešte chýba. „V niektorých častiach našej krajiny sa ľudia ešte stále kúpu v rieke,“ povedal Alexandre. Zároveň požiadal, aby bola Guyana vyňatá zo 74 taríf, ktoré podľa neho brzdia obchod s týmto zámorským teritóriom. Ďalší lídri opakovanie volali po „diferenciácii“ v prístupe zo strany EÚ voči najvzdialenejším regiónom. „Náš status znamená, že máme právo na diferenciovaný prístup“, pomocou ktorého by sa nám mohlo podariť získať rovnosť s občanmi EÚ, uvádza podpredseda Regionálnej vlády na Azoroch André Bradford. Predseda Regionálnej rady Réunion Didier Robert, spomenul dôležitosť vytvorenia jedinečných rozvojových stratégií a tiež vyzval k zvýšeniu technologického transferu do najvzdialenejších regiónov, aby sa tam urýchlil ich rast. Eurokomisárovi Barnierovi odkázal, že tieto regióny stále bojujú s tým, aby dosiahli plné výhody vnútorného trhu EÚ, najmä vzhľadom na ich izolovanosť. Francúzsky eurokomisár odpovedal tvrdením, že bude tvrdo pracovať na tom, aby sa zaistilo, že hlavné nástroje vnútorného trhu- najmä Smernica o službách a smernica o verejnom obstarávaní- sa čo najviac prispôsobia jedinečným potrebám týchto regiónov. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

Odborníci: Regionálna politika „nemôže robiť všetko“

Správa hodnotiaca európsku regionálnu politiku v rokoch 2000 až 2006 je vo všeobecnosti pozitívna. Odborníci však varujú, že došlo k niekoľkým závažných chybám a na zákonodarcov EÚ naliehajú, aby boli v budúcnosti pri stanovovaní cieľov realistickí. Ohodnocovanie sa odohralo pod dohľadom Komisie a vykonal ho tým vedený nezávislou belgickou výskumnou spoločnosťou Applica.  Tá zároveň prednedávnom vyhrala kontrakt na vytvorenie odbornej hodnotiacej siete, ktorá má vykonať revíziu regionálneho rozvoja v EÚ, ako aj výsledkov ohodnotenia a ďalších štúdií. Pri príležitosti predstavenia správy regionálny eurokomisár Johannes Hahn poznamenal, že dokument je dôkazom toho, že projekty je možné vyhodnotiť aj rozumným spôsobom. Tvrdí tiež, že výsledky preukázali badateľný úspech v tvorbe pracovných miest, veľké zlepšenie v aktivitách malých a stredných podnikoch, či jasný sociálny a environmentálny pokrok. Podkopáva súčasná kríza zistenia? Hahn zároveň dodal, že zistenia správy poskytujú určitý návod na reformovanie regionálnej politiky po roku 2013, čím by sa maximalizoval jej úspech. V tejto súvislosti spomenul najmä potrebu nových indikátorov okrem HDP, ktoré by určili, či je politika úspešná. Panel expertov vyjadril s jeho slovami súhlas. Namietal však, že obdobie rokov 2000 až 2006 charakterizoval stabilný ekonomický rast, zatiaľ čo súčasné obdobie je poznamenané hlbokou krízou. „Hodnotou tohto ohodnotenia je, že sa môžeme poučiť z našich minulých chýb,“ povedal generálny tajomník DG Regio Dirk Ahner. Budťe realistickí v tom, čo môže regionálna politika spraviť Nie je nič zlé na tom pridať k ďalším všeobecným cieľom regionálnej politiky nové výzvy, ako napríklad v oblasti životného prostredia, pokiaľ budú „ambície ohľadne toho, čo sa dá dosiahnuť, skromné,“ tvrdí Harvey Armstrong z University of Sheffield. Práve priveľké očakávania sú tým, čo marí snahu regionálnych fondov byť efektívnymi. Armstrong dodáva, že bol v posledných desaťročiach svedkom znepokojujúceho trendu takzvaných „preťažených misií“ v regionálnej politike. Inak povedané, EÚ podľa neho zašla príliš ďaleko v rozširovaní oblastí, kde si myslela, že môže regionálna politika priniesť pozitívnu zmenu. Podľa Armstronga je zmysluplnejšie sa sústrediť na ohraničený počet cieľov. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >