EUROactivity

Prvé projektové bondy chce EÚ vydať v júni

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso chce na summite koncom týždňa získať podporu európskych lídrov pre projektové bondy. Prvé takéto dlhopisy by podľa neho mohla EÚ vydať už v júni. Financovali by sa z nich investície do energetiky, dopravy a rozvoja digitálnej ekonomiky. „Nerobiť nič, nie je riešením,“ vyhlásil Barroso počas svojho včerajšieho vystúpenia na konferencii think-tanku Lisbon Council. Vydávanie projektových obligácií podľa predsedu Komisie predstavuje inovatívny spôsob ako v spolupráci s vládami a súkromným sektorom využiť prostriedky zo štrukturálnych fondov. Barroso uviedol, že podpora projektových bondov, ktoré prvýkrát spomenul vo svojom prejave O stave Únie v roku 2010, rastie. Ak všetko pôjde podľa plánu, mohli by ich začať vydávať už v hjúni, teda ešte pred ukončením vyjednávaní o budúcom finančnom rámci pre európsky rozpočet na obdobie 2014 – 2020.  Z jeho pohľadu tak EÚ trhom vyšle signál, že ak hovorí o raste, má na mysli biznis. „Sme pripravení poskytnúť prostriedky na financovanie toho, čo potrebujeme – prepojenie Európy od energetiky až po dopravu a digitálnu agendu,“ vyhlásil. Návrhom projektových obligácií Barroso čiastočne nadväzuje na svoj program z roku 2009, keď presadil, aby sa nevyčerpaných 5 miliárd eur použilo na investície do prepájania energetických sietí, do čistých technológií a vysokorýchlostného internetu. Chýbajúce prepojenie „Najprv musíme realizovať pilotné projektové dlhopisy, ktoré na európskej úrovni pomôžu stimulovať investície do infraštruktúry. Euro minuté na európskej úrovni dáva väčší zmysel ako euro minuté na národnej úrovni, pretože prispejeme k riešeniu problému chýbajúcich prepojení v európskom priestore,“ vysvetlil. Na otázku EurActiv-u, ako by dlhopisy mali vlastne fungovať Barroso odvetil, že v prvom rade si ich nemožno zamieňať s eurobondmi alebo dlhopismi stability, čo je oveľa kontroverznejšia záležitosť, pretože by išlo o vytvorenie spoločného európskeho dlhu. Navrhuje využiť časť prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov a znásobiť ich pákovým efektom cez Európsky investičný fond. Súkromný sektor by sa do procesu mohol zapojiť prostredníctvom PPP projektov. Zdôraznil však, že o tom, aké projekty by sa takto financovali musia rozhodnúť trhy. Dodal, že súkromný sektor počas konzultácií prejavoval o projektové obligácie výrazný záujem. „Kapitál tu je, ale súkromní investori potrebujú istotu,“ dodal Barroso. „Vo štvrtok budem na členské štáty naliehať a myslím, že budem úspešný.“ V pracovnej verzii záverov Európskej rady, ktoré má k EurActiv k dispozícii, sa píše o nutnosti urýchliť pilotnú fázu projektových obligácií tak, aby v júni došlo ku konečnej dohode. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

Island ponúka pomoc s reformou politiky rybolovu

Reykjavík by mohol Únii pomôcť s prebiehajúcou reformou politiky rybolovu, povedal v rozhovore pre EurActiv veľvyslanec Islandu pri Európskej únii Thorir Ibsen. Island má 300 000 obyvateľov a uloví 1,5 mil. tón rýb ročne. Pre porovnanie EÚ má 500 mil. obyvateľov a uloví 4 mil. tón rýb ročne. „Máme udržateľné zásoby rýb, na ktorých sme roky pracovali. Ukázalo sa, že robiť rybolov ako podnikanie je ekonomicky efektívne. Musíte tak prežiť na trhu,“ vysvetľuje veľvyslanec. V súčasnosti EÚ realizuje rozsiahlu reformu politiky rybolovu. Podľa Európskej komisie rybárske lode ulovia viac rýb ako sa ich stihne rozmnožiť. To znamená úbytky zásob, čím je ohrozený celý morský ekosystém. Komisia predstavila minulý rok návrh novej spoločnej politiky rybolovu. V tomto roku prebehnú diskusie v Európskom parlamente a Rade. Reforma by mala vstúpiť do platnosti od roku 2013. „Je veľa dobrých vecí, ktoré môžete povedať o Európskej únii, alebo spoločná rybárska politika celkom nesplnila svoje ciele“, tvrdí Ibsen. Island by svojimi skúsenosťami podľa neho mohol Európskej únii pomôcť v reforme. Rybolov však zároveň ostáva aj spornou otázkou prístupových rokovaní Islandu. Eurokomisárka Maria Damanakiová a nórska ministerka Lisbeth Berg-Hansenová vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom obviňujú Reykjavík z neudržateľnej úrovne rybolovu makrel. Veľvyslanec k tomu povedal, že obe strany potrebujú viac času na spoločnú diskusiu a podotkol, že táto otázka nesúvisí s prístupovým procesom Islandu. Najproblematickejšou časťou prístupových rokovaní bude pravdepodobne lov veľrýb, ktoré Island praktizuje, ale v Únii je zakázané. Ibsen odmieta názor, že prístupové rokovania prebiehajú tak rýchlo z dôvodu zámerného urýchľovania. Rokovania sú podľa neho rýchlejšie preto, že Island ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru a Schengenu už prijal veľkú časť právneho poriadku Únie. „Prístupový proces je na dobrej ceste. Otvorili sme jedenásť kapitol, čo je tretina zo všetkých kapitol a uzavreli sme ich osem. Cieľom vlády je otvoriť do júnovej prístupovej konferencie pod dánskym predsedníctvom zvyšné kapitoly, alebo aspoň väčšinu z nich,“ hovorí diplomat. Minulý týždeň agentúra Fitch zvýšila rating Islandu na investičný stupeň a odôvodnila to pokrokom v stabilizácii ekonomiky a realizáciou štrukturálnych reforiem. Podľa najnovšieho odhadu OECD by mala rásť ekonomika Islandu v tomto roku o 2,4 %. Zatiaľ čo v EÚ stúpa nezamestnanosť, na Islande spadla v minulom roku zo 7 % na 6,1 %. Na rozdiel od niektorých členských štátov, Island otvoril svoj pracovný trh pre Bulharsko a Rumunsko. Na otázku ako môže krajina dosahovať také pozitívne hospodárske výsledky po technickom defaulte v rokoch 2008 – 2011, veľvyslanec odpovedá, že dôležitú úlohu zohrala pomoc z Medzinárodného menového fondu. „Rozhodnými krokmi vlády a evidentne aj jej zmenou sme naštartovali úspešnú spoluprácu s Medzinárodným menovým fondom,“ hovorí Ibsen. zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

EÚ chce spolupracovať s mestami pri urbánnom rozvoji

Európska komisia chce upriamiť svoju pozornosť na rozvoj miest. Pomôcť by jej k tomu mali aj štrukturálne fondy. Mestá sa k jej návrhom vyjadria dnes na Urbanistickom fóre v Bruseli. Súčasťou návrhov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 je aj podpora strategickej koordinácie mestských politík, ktorej cieľom je zlepšiť udržateľný rozvoj miest a posilniť úlohu miest v hlavnej investičnej politike EÚ. Komisia predstavila svoje návrhy rozvoja miest v októbri minulého roku. Tieto návrhy chce s mestami prediskutovať dnes v Bruseli na Urbanistickom fóre. Podľa odhadov by sa malo fóra zúčastniť asi 400 účastníkov vrátane starostov veľkých miest EÚ (Amsterdam, Barcelona, Varšava, Lisabon, Sofia, Bratislava, Manchester, Lipsko, Neapol, Lodž, Lille Métropole, Turín a Dunkerque), zástupcov mestských sietí a združení či miest zapojených do rôznych iniciatív v oblasti mestskej politiky EÚ. Fórum bude rozdelené na tri panely: Európa 2020 a podpora integrovaného rozvoja miest, inovatívne opatrenia pre udržateľný rozvoj miest a posledným panelom sú jednotné teritoriálne investície.   V mestách žije približne 70 % populácie Únie. Komisia chce, aby sa v čase krízy stali práve mestá motorom ekonomického rastu. Eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn k podujatiu povedal: „Mestá, ktoré sú hospodárskymi a politickými centrami a domovom takmer 70 % populácie EÚ, predstavujú dôležitý motor rastu v Európe. Kým regionálna politika pomáha regiónom rozvíjať ich individuálne silné stránky, treba najmä využiť plný potenciál miest.  Podujatia ako Urbanistické fórum pomôžu mestám stáť sa plnohodnotnými partnermi pri obnove Európy.“ Medzi návrhmi Komisie je napríklad vyčlenenie minimálne 5 % zdrojov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na integrovaný udržateľný rozvoj miest. Ďalším návrhom je vytvorenie jednotnej investičnej stratégie, ktorou sa majú riadiť členské štáty, keď investujú do miest. Komisia taktiež navrhuje vyčleniť 0,2 % z EFRR na financovanie inovačných opatrení v mestských oblastiach. Nefinančným nástrojom sa má stať tzv. Platforma rozvoja miest. Vybrané mestá môžu prostredníctvom nej komunikovať s Komisiou a poskytovať jej spätnú väzbu k novým politikám rozvoja miest. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

Európsky parlament nechce presúvať eurofondy

Európsky parlament nesúhlasí s presunom 82 miliárd eur zo štrukturálnych fondov na boj proti nezamestnanosti mladých a podporu malých a stredných podnikov. Podľa poslancov by to mohlo ohroziť dôveru v regionálnu politiku, keďže tieto oblasti sú už zahrnuté v cieľoch regionálnej politiky. Komisia sa rozhodla v boji proti kríze využiť štrukturálne fondy a s ich pomocou sa zacieliť na podporu zamestnanosti mladých alebo malých a stredných podnikov. Začiatkom februára preto adresoval predseda Komisie José Manuel Barroso list ôsmim členským štátom, vrátane Slovenska s návrhom spolupráce v boji proti nezamestnanosti mladých. Slovensko má s úrovňou 35,1 % tretiu najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých v Únii. Podľa Komisie stále nebolo zazmluvnených na konkrétne projekty 22 mld. eur z Európskeho sociálneho fondu a 60 mld. eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Preto Komisia navrhla presmerovať tieto prostriedky do výziev na podporu zamestnanosti mladých a rozvoja malých a stredných podnikov – pokiaľ budú mať členské štáty o takéto presmerovanie záujem. Slovenská premiérka Iveta Radičová, ktorej sa inciatíva pozdáva, informovala, že prvé stretnutie slovenského Akčného tímu so zástupcami Európskej komisie sa má konať 24. februára. Hrá sa pri tom o 2,3 miliardy eur z nezakontrahovaných prostriedkov zo slovenskej alokácie eurofondov.  Európsky parlament je ale menej nadšený. "Rast a zamestnanosť sú zastrešujúcim poslaním kohéznej politiky, ale spôsob, akým Komisia predložila svoj návrh, vyvoláva obavy", uviedla predsedníčka výboru EP pre regionálny rozvoj, Danuta Hübner (EPP, PL), v rozprave europoslancov s Európskou komisiou.   Poslanci by síce na jednej strane privítali viac finančných prostriedkov na pomoc malým firmám alebo v boji proti nezamestnanosti mladých, ale upozorňujú na slabé implementačné kompetencie Komisie. To priznal aj eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn: „Bude na členských štátoch, aby rozhodli, či chcú svoje programy náležite prispôsobiť.“   Navyše návrh Komisie podľa poslancov vytvára dojem, že kohézna politika je na tom zle, čo poslanci dôrazne odmietajú. Tvrdia, že už viac ako dve tretiny prostriedkov, vyčlenených na oblasť regionálnej politiky bolo vyplatených alebo zazmluvnených.   Dva roky pred koncom súčasného programovacieho obdobia bolo podľa údajom Komisie vyplatených alebo zazmluvnených 70 % prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a 78 % Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a Kohézneho fondu.   Europoslanci tiež zdôraznili, že do celého procesu musia byť zapojené aj regióny a ďalšie zúčastnené strany, pretože tie si oprávnene nárokovali získanie zostávajúcich finančných prostriedkov, ktoré chce teraz Komisia prideliť na iné projekty. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >