EUROactivity

Odborníci: Regionálna politika „nemôže robiť všetko“

Správa hodnotiaca európsku regionálnu politiku v rokoch 2000 až 2006 je vo všeobecnosti pozitívna. Odborníci však varujú, že došlo k niekoľkým závažných chybám a na zákonodarcov EÚ naliehajú, aby boli v budúcnosti pri stanovovaní cieľov realistickí. Ohodnocovanie sa odohralo pod dohľadom Komisie a vykonal ho tým vedený nezávislou belgickou výskumnou spoločnosťou Applica.  Tá zároveň prednedávnom vyhrala kontrakt na vytvorenie odbornej hodnotiacej siete, ktorá má vykonať revíziu regionálneho rozvoja v EÚ, ako aj výsledkov ohodnotenia a ďalších štúdií. Pri príležitosti predstavenia správy regionálny eurokomisár Johannes Hahn poznamenal, že dokument je dôkazom toho, že projekty je možné vyhodnotiť aj rozumným spôsobom. Tvrdí tiež, že výsledky preukázali badateľný úspech v tvorbe pracovných miest, veľké zlepšenie v aktivitách malých a stredných podnikoch, či jasný sociálny a environmentálny pokrok. Podkopáva súčasná kríza zistenia? Hahn zároveň dodal, že zistenia správy poskytujú určitý návod na reformovanie regionálnej politiky po roku 2013, čím by sa maximalizoval jej úspech. V tejto súvislosti spomenul najmä potrebu nových indikátorov okrem HDP, ktoré by určili, či je politika úspešná. Panel expertov vyjadril s jeho slovami súhlas. Namietal však, že obdobie rokov 2000 až 2006 charakterizoval stabilný ekonomický rast, zatiaľ čo súčasné obdobie je poznamenané hlbokou krízou. „Hodnotou tohto ohodnotenia je, že sa môžeme poučiť z našich minulých chýb,“ povedal generálny tajomník DG Regio Dirk Ahner. Budťe realistickí v tom, čo môže regionálna politika spraviť Nie je nič zlé na tom pridať k ďalším všeobecným cieľom regionálnej politiky nové výzvy, ako napríklad v oblasti životného prostredia, pokiaľ budú „ambície ohľadne toho, čo sa dá dosiahnuť, skromné,“ tvrdí Harvey Armstrong z University of Sheffield. Práve priveľké očakávania sú tým, čo marí snahu regionálnych fondov byť efektívnymi. Armstrong dodáva, že bol v posledných desaťročiach svedkom znepokojujúceho trendu takzvaných „preťažených misií“ v regionálnej politike. Inak povedané, EÚ podľa neho zašla príliš ďaleko v rozširovaní oblastí, kde si myslela, že môže regionálna politika priniesť pozitívnu zmenu. Podľa Armstronga je zmysluplnejšie sa sústrediť na ohraničený počet cieľov. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

Štáty s vysokým rozpočtovým deficitom môžu prísť o eurofondy

Európska únia zvažuje, že zamedzí prístup k 50- miliardovému ročnému balíčku regionálnej pomoci tým štátom, ktoré opakovanie porušia rozpočtové pravidlá EÚ. Krok má ostatné krajiny odradiť od toho, aby nasledovali príklad Grécka. „Musíme si nabrúsiť svoje zuby proti tým krajinám, ktoré opakovane porušujú pravidlá,“ povedal včera (14. apríla) eurokomisár pre ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn. Oznámil tiež, že konečný návrh na túto tému predstaví 12. mája.                                                                            Komisár naznačil, že medzi nástrojmi, ktoré prichádzajú do úvahy, je aj možnosť „pozastaviť prijímanie z Kohézneho fondu“ pre štáty, ktoré pravidelne porušujú Pakt stability a rastu. Kohézny fond pritom podporuje najchudobnejšie regióny EÚ, najmä tie, ktorých HDP je menšie ako 70 percent priemeru EÚ. Predpokladá sa, že o tejto záležitosti sa bude diskutovať na piatkovom (16. apríla) neformálnom stretnutí ministrov financií jednotlivých členských štátov. Pakt stability a rastu Vplyvní členovia EÚ ako Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » a v menšej miere aj Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » v minulosti viedli kampaň za to, aby sa pravidlá stability a rastu, ktoré Komisiu poverujú začatím procedúry nadmerného rozpočtu hneď ako krajina prekročí deficit tri percentá HDP, vnímali voľnejšie. Plán stimulov, prijatý v roku 2008 na boj proti hospodárskej kríze prinútil takmer všetky krajiny tento strop porušiť a pravidlá sa tak dočasne zvoľnili. Grécka kríza však núti Paríž a Berlín znovu prehodnotiť ich postoj a trvať na striktnejšej interpretácii rozpočtových pravidiel EÚ. Nemecká kancelárka Angela Merkelová dokonca žiada, aby boli opakovaní porušovatelia vylúčení z používania eura ako jednotnej meny. Procedúra nadmerného rozpočtu slúži najmä ako politický nástroj na propagáciu rozpočtovej disciplíny, ale nikdy sa pomocou neho neuplatnili žiadne sankcie. Predstavitelia nevylúčili, že Komisia v budúcnosti začne procedúru proti štátom, ktorých dlh presahuje 60 percent HDP, čo je tiež jedna z podmienok Paktu stability a rastu. Už v roku 2008 pritom túto hranicu prekračovali Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Maďarsko, Belgicko, Grécko a Taliansko, všetko členovia eurozóny. Rehn tiež plánuje „rozšíriť a prehĺbiť“ rozpočtový dohľad a varuje, že „makroekonomická nerovnováha môže mať časom vážne dôsledky.“ Jeho nápad je pokračovanie myšlienky, ktorú v marci spomenuli lídri EÚ. Podľa nich by sa mali uplatniť tie znenia Lisabonskej zmluvy, ktoré predpokladajú posilnenie koordinácie a dohľadu nad rozpočtovou disciplínou medzi jednotlivými štátmi používajúcimi ako menu euro. Trvalý mechanizmus záchrany „Kolégium sa domnieva, že je nevyhnutné vytvoriť trvalý krízový mechanizmus so silnými odraďujúcimi podnetmi na jeho aktiváciu,“ povedal eurokomisár Olli Reh na konferencii. Po dlhých rokovaniach súhlasili členské štáty s vytvorením finančného nástroja ad hoc na pomoc Grécku s jeho dlhovými problémami. Európska komisia preto v súčasnosti zvažuje, že zavedie trvalý mechanizmus na záchranu členských štátov, ale iba ako poslednú možnosť. Na otázku, aby objasnil tento koncept Rehn povedal, že Komisia stále zvažuje „ktorý druh odradzujúcich podnetov potrebujeme zaviesť, aby sme predišli tomu, že sa bude musieť použiť tento mechanizmus.“ Rehn odmieta nemecký návrh Eurokomisár zamietol nápad nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, aby boli z eurozóny vylúčené tie štáty, ktoré opakovane porušujú spoločné pravidlá. „Podľa zmluvy to nie je možné,“ povedal a dodal: „Tento nápad by si vyžadoval zmenu zmluvy. Osobne k tomu mám výhrady.“ K nápadu vytvoriť Európsky menový fond, ktorý rezonoval v Nemecku v nedávnych týždňoch, Rehn povedal, že je to „zaujímavý príspevok“, ale podobne aj on by si vyžadoval zmenu zmluvy. „A vieme, čo to obnáša,“ povedal a zdôraznil, že dáva prednosť posilneniu už existujúcich nástrojov. Zdroj: EuraActiv.sk
ďalej  >

Regióny sklamali energetické plány v rámci EÚ 2020

Nová hlavná iniciatíva EÚ, ktorá má za cieľ zvýšiť rast a zamestnanosť v Európe, je prekvapivo podobná Lisabonskej stratégii, povedal generálny tajomník Združenia európskych regiónov Klaus Klipp. Pre nemecký EurActiv povedal, že naráža najmä na energetickú politiku. V súvislosti so stratégiou EÚ 2020, ktorú Komisia predstavila v marci, Klipp uviedol, že „návrh sa úzko podobá Lisabonskej stratégii z roku 2000, ktorú revidovali po tom, čo si ľudia uvedomili, že inovácie sa nedajú dosiahnuť bez zaangažovania regiónov“. „Inovácie začínajú doma v miestnych podnikoch,“ zdôraznil líder Združenia európskych regiónov (AER) a dodal, že je „problematické“ snažiť sa zaviesť inovácie pomocou „centralizovaných programov“. „Inovácie nedostanem písaním zákonov v Bruseli,“ povedal Klipp a opätovne vyjadril prekvapenie nad tým, ako veľmi sa návrh EÚ 2020 podobá na „málo známu“ Lisabonskú stratégiu, ktorá sa podľa neho „nikdy nedostala k ľuďom“. Podľa Klippa je kľúčom k úspešnému zavedeniu inovácií – nehovoriac o záležitostiach ako dodávka energií a energetická efektívnosť v podpore európskych regiónov k tomu, aby sa učili jeden od druhého a nie len uplatňovali politiku z Bruselu. „Ak sa pustíte do procesu centralizovaného európskeho plánovania, skončíte tým, že všetky inovácie sa zadusia v regiónoch. Všetci totiž zastavia svoje projekty a budú najprv čakať na prostriedky z Bruselu,“ povedal Klipp a vysvetlil, že inovácie nevznikajú z toho, že sa ľuďom povie čo majú robiť. Líder Združenia európskych regiónov uviedol decentralizované energetické dodávky a uistenia, že elektrina sa vyrába z rôznych zdrojov ako konkrétne príklad toho, ako môžu regióny spolupracovať tak, aby pomohli EÚ dosiahnuť jej ciele. OSN predpokladá, že 50 až 70 percent adaptácií klimatických zmien a snáh o ich potlačenie bude musieť pochádzať zo strany regiónov sveta. Klipp k tomu dodáva: „Regióny zavedú globálnu energetickú politiku“. Dve tretiny členov Združenia európskych regiónov už dokonca vytvorilo svoj akčný plán zameraný na vyučenie pracovníkov tak, aby vedeli narábať s technológiami priaznivými voči životnému prostrediu. „Plne lokalizovaná sebestačnosť na poli energetiky je samozrejme nereálna. Ale decentralizovanie energetických dodávok je pre regióny dôležité, lebo so sebou prináša investície a vytvára pracovné miesta,“ uvádza Klipp. Spomenul pritom dánsky ostrov Bornholm, ktorý produkuje až 75 percent svojej energie z obnoviteľných zdrojov či Horné Rakúsko, ktoré chce byť do roku 2030 bezuhlíkovým mestom odhliadnuc od dopravy. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >

Zjednodušenie prístupu k eurofondom pre niektoré krajiny?

V minulotýždňovej správe vyzvala francúzska členka Parlamentu Sophie Briard- Auconie k uvoľneniu kontrolných nástrojov používaných na distribuovanie regionálnych fondov EÚ vo Francúzsku, uvádza EurActiv.fr. Auconie, ktorá je členkou parlamentného výboru pre regionálny rozvoj vyzvala k zjednodušeniu „silnej“ francúzskej administratívnej záťaže spojenej s alokovaním regionálnych eurofondov. Ak by sa tak stalo, Francúzsko by malo ďalšiu zbraň na boj proti hospodárskej kríze, povedala. Pri príhovore na stretnutí organizovanom mimovládnou organizáciou ACDD zameranou na udržateľný rozvoj, francúzska poslankyňa EP tvrdila, že nátlak, ktorý sa na členské štáty vyvíja je nadmerný, a to najmä v krajinách, kde už existuje „kultúra kontroly“. Vyzdvihla pritom ako príklad Francúzsko, Nemecko, Írsko a Veľkú Britániu. Auconie tieto štáty vyzvala, aby podpísali s Európskou komisiou „zmluvu o dôvere“, vďaka ktorej by boli vyňaté z niektorých kontrolných postupov. Pomocou francúzských príkladov postov ako hlavný pokladník či externí audítori argumentovala, že tieto štáty už majú zavedené dostatočné mechanizmy a nevyžadujú si preto taký stupeň kontroly z EÚ. Poslankyňa kritizuje francúzsku loby v Bruseli Auconie podrobila kritike regionálne štruktúry vo Francúzsku, keď povedala, že „sme nezašli tak ďaleko ako sme mohli v decentralizovaní kontroly európskych fondov.“ Pri otázke francúzskeho EurActivu, či by sa teda mala táto kontrola úplne decentralizovať, sa poslankyňa vyhla odpovedi keď povedala, že celá záležitosť je „zložitá“. Najväčšiu kritiku zo strany Auconiovej si však vyslúžili francúzski regionálni predstavitelia v Bruseli. Na ich adresu poslankyňa vyhlásila, že nikdy žiadneho regionálneho zástupcu ani lobistu nestretla, i keď „viem, že existujú, ale v praxi sú kvázi neviditeľní,“ poznamenala. Zdroj: EurActiv.sk
ďalej  >